Slovensky English Cesky Deutsch Magyarul Polski     Pondelok, 18. február 2019.  Meniny má Jaromír.
 Charakteristika  Ubytovanie  Kúpaliská  Afrodita - wellness  Hrady a zámky  Lyžovanie  Okolité obce  Relax,
zábava
 Kontakt  Pridať zariadenie  

Budatínsky zámok

Budatínsky zámok

Budatínsky zámok

Postavený ako v 13. storočí v gotickom štýle v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde ako vodný hrad na výhodnom mieste medzi sútokom Váhu a Kysuce. Prvá zmienka o hrade je z roku 1323. Najväčšie prestavbu prekonal v rokoch 1487 - 1798, keď bol majetkom rodu Suňogovcov. Dátum renesančnej prestavby, rok 1551, je zaznamenaný na krbe prvého poschodia veže. V 18. storočí bol na zvyškoch opevnenia vybudovaný barokovo-klasicistický kaštieľ. Počas revolučného obdobia v r. 1849 vyhorel a dlhší čas chátral. Celková obnova začala v rokoch 1920 - 1922. Dostavané bol juhozápadné krídlo v historizujúcom slohu a zámok dostal dnešnú podobu. Dnes sú tu umiestnené expozície Považského múzea v Žiline a do budúcnosti sa pripravuje pre návštevníkov sprístupnenie nových expozícií.

Interiér: V miestnostiach sa zachovalo drevené obloženie stien a vyrezávané trámové stropy. Barokové kamenné krby.  V niektorých miestnostiach krížové klenby a valené klenby s lunetami. V niektorých miestnostiach krížové klenby a valené klenby s lunetami. Vo veži sú zvony z roku 1773 od trnavského zvonolejára M. Orfandla.

Exteriér: Dnešný objekt sa skladá z vlastného hradu s dominujúcou vežou a z predhradia.  K veži s kruhovým pôdorysom priliehajú dvojpodlažné obytné budovy. Najstaršou časťou je trojposchodová valcovitá románska veža, neskôr renesančne upravená. Na južnej strane veže je točité schodište, spájajúce jednotlivé podlažia. V spojenom priestore prvého a druhého poschodia je galéria nesená renesančnými lunetami. Vežu zakončuje cimburie a nízka ihlancová strecha. Okolo veže, na terase prístupnej schodišťom, sú tri obytné krídla.

Súčasný stav: V priestoroch Budatínskeho zámku sídli Považské múzeum Žilina (zal. 1936), vlastivedné múzeum s okresnou a čiastočne i oblastnou pôsobnosťou. Vlastivedné expozície tu prezentujú vývin prírody a spoločnosti (vrátane národopisu) od najstarších čias, s dôrazom na špecifiká zbernej oblasti, ku ktorým patrí o. i. drotárstvo a unikátne drotárske umenie. Upútajú aj historické zbierky (doklady hrdelného práva Žiliny, cechové predmety), bronzové archeologické nálezy, doklady o slovanskom osídlení stredného Považia a kováčske stredoveké nástroje spod hradu Vršatec. V bývalých hospodárskych budovách sídli aj Štátny okresný archív.



Zámocká veža
Mohutná veža je najstaršou časťou Budatínského zámku. Valcovitá obytná stavba je vysoká 20 m, má priemer 12 m a múry sú hrubé takmer 2 m. Bola vybudovaná v čase, keď uhorský králi opevňovali krajinu na obranu proti útokom Tatárov na rozhraní druhej a tretej tretiny 13. storočia. Jej staviteľmi boli pravdepodobne Balašovci. V písomnostiach sa prvý krát spomína v roku 1323 ako ?turist Budetin?. Veža mala strážnu funkciu a nachádzala sa tu mýtna stanica. Veža má 4 poschodia, suterén a podstrešie.  Pôvodne sa do nej vchádzalo na úrovni prvého poschodia, odtiaľ viedlo točité schodište vybudované priamo v stene. Prieskum potvrdil, že bolo podstatné zároveň s vežou, aj keď, pri pohľade zvonku, jeho vyčnievajúca časť pôsobí dojmom, že sa tak stalo až dodatočne. Základy veže sú zapustené do skalného podložia. Z pôvodných architektonických prvkov sa zachovala len strieľňa na severnej strane vedľa krbu. Pôvodné okná boli buď zamurované, alebo prestavané. Dnešný vzhľad veže je renesančný.

O krásnej Kataríne (Povesť o Budatínskom zámku asi zo 16. storočia)
Bolo to v čase, keď na Budatínskom zámku býval Gašpár Sugoň s rodinou. Mal dcéru, krásnu Katarínu. Zvesť o jej kráse šla široko-ďaleko. Matka na ňu dávala pozor a chránila ju pred zlobou. Napriek tomu padla do oka driečnemu mládencovi, rytierovi Frankovi Forgáčovi. Medzi mladými ľuďmi vznikla veľká láska. Franka si obľúbila aj Katarínina matka. Otec nebol doma. Mladý netrpezlivo čakali na jeho návrat, aby sa mohli zasnúbiť. Otca však Katarínina láska prekvapila. Nesúhlasil so zasnúbením - oznámil dcére, že ju sľúbil Jakušicovi, pánovi hradu Vršatec. Ten mal už zakrátko prísť do Budatína na zásnuby. Katarína odmietla, veď sa sľúbila Frankavi. Prosila, plakala, presviedčala, ale otcovou železnou vôľou pohnúť nevládala. Nepomohli ani matkine prosby. Jakušic prišiel a na zámku sa slávili skvostné zásnuby. Len Katarína bola smutná a mala vyplakané oči. Veľké sklamanie zažil aj rytier Franko Forgáč, keď sa dozvedel o Kataríniných tajných zásnubách. Ešte aspoň raz chcel vidieť a objať svoju milú. Podplatil sluhu dukátmi, a ten ho v noci zaviedol ku Kataríne. No dozvedel sa to otec Sugoň a prekazil mu zámery. Rytier Franko chcel zachrániť seba a svoju česť smelým skokom z okna. Pri úteku ho prezradil tieň. Katarína od strachu zamdlela. Keď ju vzkriesili, musela všetko priznať. Otec konal prísne a dcéru chcel prísne odlúčiť od milého. Preto sa rozhodol pre krutý trest. Dal Katarínu zamurovať. Väzením sa jej stal výklenok pri hlavných schodoch smerom k Žiline. Takto ju otec nútil zabudnúť na Franka a jeho lásku, tu ju učil poslušnosti. O Kataríninom krutom osude sa čoskoro dozvedel aj Franko. Zaplakal od ľútosti a rozhodol sa svoju milú oslobodiť. Tiahol na čele zbrojnošov do Budatína. Pod rúškom tmy zámok v noci prepadol a dobyl. Svoju milú vyslobodil z väzenia a uniesol na koni. Keď sa Jakušic dozvedel o únose, vyzval Franka Frogáča na súboj. V krutom boji pán Vršatca rytiera zabil a plačúcu Katarínu násilím odniesol na svoj hrad. Tam sa napokon musela za neho vydať. Vzala si, zúfalá, toho, kto vrazil dýku jej milému do srdca.


Odporúča www.rajecke-teplice.com  www.kunerad.sk