Slovensky English Cesky Deutsch Magyarul Polski     Pondelok, 18. február 2019.  Meniny má Jaromír.
 Charakteristika  Ubytovanie  Kúpaliská  Afrodita - wellness  Hrady a zámky  Lyžovanie  Okolité obce  Relax,
zábava
 Kontakt  Pridať zariadenie  

Bojnický zámok

Bojnický zámok je od roku 1970 Národnou kultúrnou pamiatkou. Sídli v ňom múzeum. Je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Ako jeho majitelia sa vystriedali Poznanovci, Matúš Čák Trenčiansky, Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci, Thurzovci. Pálffyovci pôvodne gotický hrad prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Jeho posledný majiteľ Ján Františej Pálffy vo svojom testamente vyslovil želanie, aby zámok v Bojniciach boli sprístupnený pre verejnosť, umelecké diela zostali na pôvodných miestach a prehliadka bola umožnená všetkým záujemcom. Netušil, že toto jeho želanie sa naplní až v roku 1950, kedy v bojnickom zámku bolo zriadené Krajské nitrianske múzeum. Dnešné múzeum je súčasťou Slovenského národného múzea. Bojnický zámok
Lipa kráľa MatejaV zámockom parku rastie lipa, ktorá je majetkom Slovenského národného múzea. Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301. Lipa vyrástla v majestátny strom. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. Pod stromom sa konávali rôzne posedenia. Kráľ Matej Korvín (1458 – 1490), o ktorom je známe, že rád pobýval v Bojniciach, usporadúval pod lipou veľké hostiny a porady. Vďaka tomu sa stala známou ako Lipa kráľa Mateja. Neúprosný čas plynul nad lipou, búrky a vetry poškodili jej najväčšie časti. František Alojz Pálfi, otec grófa Jána Františka Pálfiho, dal do koruny umiestniť železné skoby, aby istili najväčšie konáre proti víchru. Začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia pracovníci Múzea v Bojniciach konštatovali, že strom rýchlo chátra. Prvé záznamy o jej ošetrení sú z roku 1952. Roku 1969 bola lipa štátnou ochranou prírody vyhlásená za chránený prírodný výtvor. V júni 2000 odborníci konštatovali, že zdravotný stav lipy zodpovedá veku a daným pomerom. Zvyšky koreňovej sústavy po oživení v roku 1992 dobre prekorenili. Rezné rany po ošetrení roku 1997 sú stabilizované a drevná hmota nepráchnivie.


Odporúča www.rajecke-teplice.com  www.kunerad.sk