Strečno | |
Obec Strečno vyrástla na rozhraní Turčianskej a Žilinskej kotliny. Prvý raz sa písomne spomína v roku 1321, keď tu bola mýtnica. Stopy po pobyte človeka sa našli už z počiatku nášho letopočtu. Strečno bolo do roku 1848 súčasťou Strečnianskeho hradného panstva. Obyvateľstvo sa okrem poľnohospodárstva a spracovania dreva zaoberalo aj pltníctvom a lovom rýb. Prvý kostol v Strečne bol postavený v roku 1789. Terajší murovaný kostol bol postavený v roku 1847. Pred kostolom sa nachádza hrobka z kameňa a misijný kríž z roku 1926. Pôvodné dva zvony, ktoré boli použité pre vojnové účely, boli nahradené v roku 1926 novými. V roku 1929 bolo zavedené elektrické osvetlenie kostola. V Strečnianskej úžine sa uskutočnili počas 2. svetovej vojny prudké boje medzi účastníkmi SNP a nemeckými jednotkami. Na bojoch sa zúčastnilo okrem slovenských a sovietskych partizánov i 155 Francúzov pod vedením kapitána Georgesa de Lannuriena. Na ich počesť bol v roku 1956 odhalený pamätník na vrchu Zvonica. Postavený bol zo spišského bieleho travertínu v rokoch 1952 - 1956. Obec Strečno sa stala známou predovšetkým vďaka hradu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. | |
Strečniansky hrad sa týči na vápencovej skale pri ľavom brehu Váhu, vo výške asi 420 metrov nad morom. Prvá písomná zmienka o ňom pochádzala z roku 1316, predpokladá sa však, že existoval už v 13. storočí. Jedným z majiteľov hradu bol František Vešeléni, ktorého manželkou bola známa Žofia Bošňáková. V čase jej smrti Vešeléni nevenoval hradu náležitú pozornosť, takže ten začal pustnúť. Slúžil len ako rezervný objekt počas ohrozenia. Opravné práce na hrade sa začali v roku 1654. V septembri 1674 hrad zbúral cisársky kapitán Michal Paull. Objekt bol natoľko poškodený, že sa stal neobývateľný. Noví majitelia Lowenburgovci sa o rozváľaný hrad nestarali. Po prieskume však dali rakvu so Žofiou Bošňákovou preniesť v roku 1698 do Tepličky. Posledná rekonštrukcia objektu trvala 17 rokov a po nej bol hrad sprístupnený verejnosti 5. júla 1992. | |
späť |