Strečno

Strečno

Obec Strečno vyrástla na rozhraní Turčianskej a Žilinskej kotliny. Prvý raz sa písomne spomína v roku 1321, keď tu bola mýtnica. Stopy po pobyte človeka sa našli už z počiatku nášho letopočtu. Strečno bolo do roku 1848 súčasťou Strečnianskeho hradného panstva. Obyvateľstvo sa okrem poľnohospodárstva a spracovania dreva zaoberalo aj pltníctvom a lovom rýb.
Prvý kostol v Strečne bol postavený v roku 1789. Terajší murovaný kostol bol postavený v roku 1847. Pred kostolom sa nachádza hrobka z kameňa a misijný kríž z roku 1926. Pôvodné dva zvony, ktoré boli použité pre vojnové účely, boli nahradené v roku 1926 novými. V roku 1929 bolo zavedené elektrické osvetlenie kostola.
V Strečnianskej úžine sa uskutočnili počas 2. svetovej vojny prudké boje medzi účastníkmi SNP a nemeckými jednotkami. Na bojoch sa zúčastnilo okrem slovenských a sovietskych partizánov i 155 Francúzov pod vedením kapitána Georgesa de Lannuriena. Na ich počesť bol v roku 1956 odhalený pamätník na vrchu Zvonica. Postavený bol zo spišského bieleho travertínu v rokoch 1952 - 1956.
Obec Strečno sa stala známou predovšetkým vďaka hradu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.
Hrad StrečnoStrečniansky hrad sa týči na vápencovej skale pri ľavom brehu Váhu, vo výške asi 420 metrov nad morom. Prvá písomná zmienka o ňom pochádzala z roku 1316, predpokladá sa však, že existoval už v 13. storočí. Jedným z majiteľov hradu bol František Vešeléni, ktorého manželkou bola známa Žofia Bošňáková. V čase jej smrti Vešeléni nevenoval hradu náležitú pozornosť, takže ten začal pustnúť. Slúžil len ako rezervný objekt počas ohrozenia. Opravné práce na hrade sa začali v roku 1654. V septembri 1674 hrad zbúral cisársky kapitán Michal Paull. Objekt bol natoľko poškodený, že sa stal neobývateľný. Noví majitelia Lowenburgovci sa o rozváľaný hrad nestarali. Po prieskume však dali rakvu so Žofiou Bošňákovou preniesť v roku 1698 do Tepličky. Posledná rekonštrukcia objektu trvala 17 rokov a po nej bol hrad sprístupnený verejnosti 5. júla 1992.


späť