Bojnice

Bojnice

Bojnice patria medzi lokality s najstarším paleolitickým osídlením na Slovensku. Prví ľudia sa na mieste dnešného zámku v Hornonitrianskej kotline usadili už asi pred 100 000 rokmi. Celé dejiny Bojníc sú spojené s Bojnickým zámkom. Už v prvej písomnej zmienke o Bojniciach, v listine zoborského opátstva z roku 1113, sa spomína bojnické podhradie, čím sa hrad stal najstaršou historicky doloženou stavebnou pamiatkou Bojníc. Rozvoju Bojníc pomohlo získanie privilégií. Výsady mesta im udelil kráľ Ľudovít I. v roku 1366. S rozmachom hospodárstva sa organizoval cechový systém v meste. Prvý cech utvorili ševci v roku 1653. V meste pôsobili aj murári, čižmári, krajčíri, tkáči, farbiari, kožušníci, debnári a ďalší. Neskorší úpadok mesta a zaostávanie vo vývine, čo pretrvávalo aj po zrušení poddanstva v roku 1848, súviselo s poklesom úrovne remeselnej výroby i počtom remeselníkov po narastaní manufaktúr. Bojnice však zostali hospodárskym, administratívnym a vojenským centrom hornej Nitry i sídlom okresu do roku 1872. V novodobých dejinách dostali Bojnice štatút mesta v roku 1966. Jeho postaveniu významne prispieva kúpeľníctvo a cestovný ruch, prírodné danosti, zaujímavé pamätihodnosti a množstvo kultúrnych, športových a turistických aktivít. V roku 1955 bola založená v Bojniciach ZOO. Dnes na rozlohe 42 ha predstavuje 1757 jedincov živočíšnej ríše.
Bojnický zámok je od roku 1970 Národnou kultúrnou pamiatkou. Sídli v ňom múzeum. Je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Ako jeho majitelia sa vystriedali Poznanovci, Matúš Čák Trenčiansky, Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci, Thurzovci. Pálffyovci pôvodne gotický hrad prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Jeho posledný majiteľ Ján Františej Pálffy vo svojom testamente vyslovil želanie, aby zámok v Bojniciach boli sprístupnený pre verejnosť, umelecké diela zostali na pôvodných miestach a prehliadka bola umožnená všetkým záujemcom. Netušil, že toto jeho želanie sa naplní až v roku 1950, kedy v bojnickom zámku bolo zriadené Krajské nitrianske múzeum. Dnešné múzeum je súčasťou Slovenského národného múzea. Bojnický zámok
Lipa kráľa MatejaV zámockom parku rastie lipa, ktorá je majetkom Slovenského národného múzea. Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301. Lipa vyrástla v majestátny strom. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. Pod stromom sa konávali rôzne posedenia. Kráľ Matej Korvín (1458 – 1490), o ktorom je známe, že rád pobýval v Bojniciach, usporadúval pod lipou veľké hostiny a porady. Vďaka tomu sa stala známou ako Lipa kráľa Mateja. Neúprosný čas plynul nad lipou, búrky a vetry poškodili jej najväčšie časti. František Alojz Pálfi, otec grófa Jána Františka Pálfiho, dal do koruny umiestniť železné skoby, aby istili najväčšie konáre proti víchru. Začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia pracovníci Múzea v Bojniciach konštatovali, že strom rýchlo chátra. Prvé záznamy o jej ošetrení sú z roku 1952. Roku 1969 bola lipa štátnou ochranou prírody vyhlásená za chránený prírodný výtvor. V júni 2000 odborníci konštatovali, že zdravotný stav lipy zodpovedá veku a daným pomerom. Zvyšky koreňovej sústavy po oživení v roku 1992 dobre prekorenili. Rezné rany po ošetrení roku 1997 sú stabilizované a drevná hmota nepráchnivie.


späť